Páter Akvinas. 37-ročný dominikán odsúdený za velezradu na doživotné väzenie. Väznený v Žiline, Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Po 8 rokoch prepustený na slobodu.

„Pokrstil som tam dvoch ľudí. V žliabkoch, kde sme sa umývali. Museli prísť do väzenia, aby sa stali Božími deťmi. 

Dva roky strávil na úteku. Ukrýval sa v odľahlých miestach Slovenska, domovom sa mu stali pivnice skromných príbytkov slovenských rodín.

 

„Ten pocit opustenosti! Zrazu som si uvedomil, že stále budem privádzať do nebezpečenstva každého, u koho sa skryjem."

 

Pastier, ktorý sa pred vlkom schoval medzi ovcami, dospel k rozhodnutiu. Sám sa prihlásil na policajnej stanici v Oravskom Podzámku.

Po niekoľkých rokoch bol Akvinas prevezený do väznice vo Valdiciach, kde pracoval ako brúsič sklíčok na veľké dekoratívne krištáľové lustre. Práca to nebola jednoduchá a vyžadovala si zručnosť. Ak sa Akvinasovi nepodarilo dohladka vybrúsiť malú krištáľovú slzičku, nasledoval trest.

„Dali ma do suterénnych ciel, kde boli len dosky na spanie, večer mi dali deku. Boli to vlastne studené pivničné miestnosti. Jedlo bolo každý tretí deň." Akvinas sa za osem dní najedol dvakrát, aj to skôr symbolicky.

 

Osem rokov trvalo, pokým dostal Akvinas amnestiu. Osem rokov potenciálne najaktívnejšieho mužského života.