Michal Vasiľ. 24-ročný študent teológie. Hlohovec, Libava, Rajhratd a uhoľné bane v Karvinej.

„Predstavte si ten najaktívnejší vek života a človek ho premárni. Osemnásť rokov trvalo, pokým som mohol slúžiť tomu, kto si to skutočne zaslúži.”

Osudným Prešovským soborom, ktorý sa konal 28. 4. 1950, začala likvidácia gréckokatolíckej cirkvi. Jedného júnového dňa skoro ráno všetkých zobudili a kázali im rýchlo sa obliecť. Voviedli ich do pristaveného autobusu.

 

V ňom Michal spoznal muža, ktorý si k nemu prisadol ako sprievodca. Bol to jeho známy z dediny, kde vyrastal. „Keď som sa mu prihovoril, vedel, kto som, a tak mi ukázal, že samopal má nabitý ostrými nábojmi. Prezradil mi, že nás vezú do väznice v Hlohovci."

 

Z Hlohovca ho poslali do Libavy a odtiaľ do Rajhradu pri Brne, kde Michal pracoval pri prestavbe benediktínskeho kláštora na kasárne. Táto prestavba symbolizovala celú ideológiu.

V roku 1969 bol Michal Vasil ako štirydsaťtriročný muž vysvätený za gréckokatolíckeho kňaza. „Bolo to najväčšie šťastie môjho života.”