Mons. Jozef Tóth. 25-ročný študent teológie. 4 roky strávil v Pomocných technických práporoch. Básnik z čiernej Sorbonny.

“Najväčšia sloboda spočíva v tom, že si vyberáme namiesto zloby lásku, namiesto nepriateľstva priateľstvo, namiesto poškodzovania a zla dobro a pravdu, v ktorej je skrytá aj krása. Celý svet sa točí okolo toho."

Roku 1950 ho ako študenta teológie internovali do vojenských táborov nútených prác – PTP.

 

To bola podľa jeho slov „čierna Sorbonna“, univerzita utrpenia, ktorou prechádzal výkvet inteligencie a charakterov celého národa: „Všetko, čo mám, som dostal. Tam som aj promoval. Diplom mi nevystavili. To nič.“

 

Pri mojom odchode si ku mne monsignor Tóth sadol do auta a odprevadil ma až po značku s preškrtnutým nápisom Košice. Tu, za mestom, v strede poľa, ma poprosil, aby som zastavil.

 

Rozlúčil sa slovami: „A ty ma volaj ujo Jozef... Ja nie som žiaden monsiňor.“