Ján Ďuro. Hospodár odsúdený za velezradu na 12 rokov odňatia slobody a stratu občianskych práv. Jáchymovské bane. Po 8 rokoch prepustený.

„Všetko som prežil, už je po tom, mojím víťazstvom je, že som vedel odpustiť."

„Keď napíšete žiadosť o milosť, musíte ľutovať. A ja som nikomu neublížil. Podpísal som vyhlásenie Smrť komunizmu, nič viac."

Prešlo osem rokov a dvadsaťšesť dní.

„Máte nejakú rodinu? Deti?” opýtal sa náčelník väznice, keď Jána prepúšťal. Ženu a dve dcéry. Slza vyšla Jánovi, keď si uvedomil, že celkom zabudol na hlas svojej ženy. Na jej vôňu.

„A spoznajú vás...?” uštipačne dodal náčelník. Ján nehybne stál.

 

Keď príde domov, koho tam uvidí? Koho uvidia oni? Mal strach.

 

„Vyšiel som von ako slepý. Nepoznal som peniaze, nič. Bol som samý vred. Boli veľké ako slepačie vajce. Celý čas som žil pod tlakom nevedomosti. Prišiel som domov a keď ma uvidela manželka, myslela si, že má halucinácie. Deti vyrástli, jedna dcérka mala dvanásť, druhá desať rokov.”