Imrich Vanta. 18-ročný Róm odsúdený za hanobenie režimu a jeho predstaviteľov. České Budějovice, Pankrác, Ilava a Leopoldov.

“Nemali by sme veriť, že sa zlé na dobré obráti? Nemal by každý urobiť všetko, aby bolo dobre? Vari sa to urobí samo od seba?”

S kamarátmi písali heslá proti režimu všade, kde to bolo možné, lepili plagátiky. Neuspokojil sa s kritizovaním v teple domova. Svoj postoj propagoval verejne.

 

Jeho tvrdohlavosť nevedeli zlomiť ani vo väzení. Samotka a tresty boli pre Imricha bežné. Odmietol pracovať.

 

„Keď som sem prišiel, tak som si prišiel odsedieť, a nie odmakať.

Odmietli sme robotu, tak nám dali čierne pršiplášte s kapucňou, putá a repu do ruky. Osem hodín na ostrom slnku. Stáť bez pohnutia. Podaktorí odpadli. Celé to bolo na výstrahu pre ostatných. Neznášal som nútenú disciplínu.“