Dorota Kravjanská. 25-ročná matka vinná zo združovania proti republike.

Odsúdená na 1 a pol roka väzenia.

„Tá otrepaná pokora. Keď je človek mladý, myslí si, že je všetko stvorené pre neho. Mama, otec, všetko len pre neho. Nie je jednoduché pochopiť, že nie je centrom života. Že život pre druhého je trošku viac, ako žiť svoj osamelý egoistický život. Žiť sám pre seba, to je smutné.”

V septembri roku 1954 Dorotu Kravjanskú ako mladú matku malého Gregora zaistili a previezli na výsluch do Prešova, kde sa jej vyhrážali „štránkom”.

Vo väzení pokračoval psychický nátlak. Bachar ju odviedol k veliteľovi, ktorý sa jej začal ľstivo prihovárať: „Máme fotografiu vášho synčeka, mohli by ste ho mať každú sobotu pri sebe, dokonca vás pustíme občas aj domov, ak sa budete slušne správať. Môžete sa s ním pohrať, keď s nami budete spolupracovať.“

„Pane Bože, pomôž, aby som to vládala vyrieknuť!" modlila sa Dorota.

 

„,Za žiadnych okolností!'

 

Hlavný vyšetrovateľ bol taký nazlostený, až som sa bála, že sa mu voľačo stane. Nadával, hrešil a potom mi dal podpísať papierik, že sa zaväzujem, že do smrti neprezradím nič z toho, o čom sme sa rozprávali.“